Každý už o tom rozpráva, niekedy je to už aj otravné. Prečo teda aj ja píšem svoj prvý blog na tému sociálne siete? Ale keď si tak predstavím, koľko krát do dňa sa v reči mladého človeka objaví niečo v súvislosti so sociálnou sieťou. Bez pochýb to nie je malé číslo a bez pochýb to má aj psychologický význam. Keď dospievame, vytvárame si vlastnú identitu, obraz o tom, kto som, aký som, ako ma vidia ostatní, moji kamaráti, moja rodina, kam patrím a kam nepatrím. Sociálne siete a z nich najmä  Facebook umožňuje tínedžerom vytvárať ideálny sebaobraz. Vo svojom profile zverejňujú to čo chcú, aby o nich ich kamaráti vedeli. Chcú sa ukázať, byť videní a zaujať, nie byť utajení.

Dospievajúci sa na Facebooku prezentujú rôzne, zverejňujú fotky, videá, statusy, veci ktoré sa im páčia, identifikujú sa s rôznymi skupinami. Prezentujú sa tak, ako chcú aby ich okolie vnímalo. Zároveň je Facebook aj meradlom popularity, koľko má kto priateľov, kto koľko mi dal lajkov, aký mi napísali komentár, atď. Ak ich mám dostatočný počet, moje okolie ma vníma ako populárneho, úspešného a zaujímavého. V puberte si mladí ľudia svoj sebaobraz vytvárajú najmä podľa toho, čo si o nich myslia iní. Keď sú úspešní na Facebooku a maju pozitívnu väzbu na to ako sa iným ukazujú, cítia sa lepšie, majú zo seba radosť a sú so sebou spokojní. Ale čo ak je to naopak, čo ak je tej negatívnej spätnej väzby viac? Naruší to môj sebaobraz? Toto je hlavný dôvod toho, prečo tínedžeri strávia toľko času na Facebooku, ich profil musí byť čo najlepší, aby prišlo čo najviac lajkov a pozitívnych reakcií /najmä pokiaľ ide o dievčatá/. Táto potreba akéhosi ideálneho profilu sa ale s postupným dospievaním vytráca a profily adolescentov (16 rokov a viac) na sociálnych sieťach sa stávajú reálnejšími, sú akýmsi pokračovaním reality vo virtuálnom svete.

Ale späť k tínedžerom a ich ideálnym profilom. Pomáha tento „ideálny profil“ vyniknúť tým, ktorí inak nie sú až takí populárni, zhovorčiví, alebo nespĺňajú súčasné kritériá toho, čo sa vníma ako krásne? Možno donedávna tomu tak bolo. Internet bol priestor, kde sa dokázali skôr presadiť tí, ktorí normálne možno neboli pre iných až takí atraktívni. Dnes už ale zverejňujeme svoje fotky ani sami nevieme ako jednoducho. Okrem toho dospievajúci posudzujú inak svoje fotky a fotky iných, hranica medzi atraktívnym a trápnym je veľmi tenká, resp. na koľko fotka zvýrazňuje pozitíva a nakoľko je prikrášlená tak, že sa dotyčná/ý/ vydáva za niekoho iného, niečo čím nie je. Na jednej strane sú fotografie hodnotené ako krásne, zaujímavé, ten je populárny, stále je niekde na párty a na druhej strane „predvádza sa alebo si rieši svoje komplexy”. Ako to teda je, kto z „ideálu“ v skutočnosti profituje. Aká je pravdepodobnosť, že keď som populárny  a obľúbený v reálnom svete, som populárny a obľúbený aj v  kyber svete? Vylepší mi môj ideálny profil na facebooku môj sebaobraz? Nuž, pravdupovediac, som v tomto ohľade dosť skeptická. Určite každý z nás potrebuje patriť do určitej skupiny, odhliadnuc od veku. Možnosť identifikovať sa s určitou skupinou na sociálnej sieti je teda bez pochyby výhodou a niečím pozitívnym. Mám pocit, že niekam patrím, nájdem si nových známych, získam tým viac kontaktov a väčšiu popularitu. Podľa štúdie ale na sociálnych sieťach dospievajúci komunikujú najmä s tými, s ktorými sa stretávajú bežne, či už v škole alebo niekde inde. Nuž tak teda, opäť sa dostávam k nerovnosti.

A čo dospievajúci a ich ohrozenia vo virtuálnom svete? Mnoho rodičov si myslí, že ich deti a dospievajúci sú naivní a nevedia čo sa im môže stať. Ak si myslíte, že je to nozaj tak, mýlite sa. Mladí ľudia si uvedomujú, aké riziká im prinášajú sociálne siete, majú celkom dobré povedomie o tom, že svoje osobné údaje, ktoré zverejňujú na internete je potrebné chrániť, poznajú možnosti a využívajú ich. Zrejme každý rodič sa obáva  toho, že internet jeho dieťaťu prinesie aj negatívne zážitky, samozrejme nie vždy je možné sa tomu vyhnúť. Môžeme predpokladať, a výskumy rovnako potvrdzujú názor, že tí, ktorí na facebooku trávia viac času, četujú, udávajú o sebe podrobnejšie informácie sú aj častejšie vystavení ohrozeniam ako je nadávanie, vysmievanie, online šikanovanie, sexuálne komentáre a narážky a pod. Netreba však prehliadať aj druhú stranu problematiky a to, že dospievajúci nie sú len obeťami týchto ohrození, ale často aj ich aktérmi. Moje dieťa také nie.je. Ale môžeme to povedať s určitosťou? V prieskume sa mladí ľudia priznali k tomu, že na internete si najčastejšie robia srandu z iných, vysmievajú sa, alebo niekomu nadávajú, natáčajú videá alebo fotografujú iných v trápnych situáciách.

Obete kyberšikanovania väčšinou vedia, kto je agresorom, najčastejšie je to niekto z ich bežného života, alebo známy zo sociálnej siete. Väčšinou o tom nikomu nepovedia, a keď sa rozhodnú niekomu zdôveriť, je to najčastejšie ich kamarát. Dospievajúci však na kyberšikanu reagujú rôzne. Niektorí tieto ohrozenia ignorujú a neberú ich vážne, niektorí prežívajú negatívne emócie ako smútok, pocity menejcennosti či poníženie, niektorí naopak reagujú protiútokom. Samozrejme najzraniteľnejší sú dospievajúci s nižším sebavedomím a tí, ktorí reagujú silnými emóciami, ktoré v nich doznievajú ešte dlhú dobu. Na internetové ohrozenia často reagujú pasívne až fatalisticky.

Chcem chrániť svoje dieťa, preto mu obmedzujem aktivity na internete. A naozaj to funguje? Osobne sa stotožňujem s výsledkami výskumov, ktoré potvrdzujú, že takéto reštriktívne stratégie rodičov nie sú veľmi účinné. Dospievajúci, ktorým rodičia zakázali určité aktivity na internete nie sú od ohrození na internete viac chránení a nevedia na ne ani efektívnejšie reagovať. Ako rodič sa ale nemôžete len tak nečinne prizerať. Ako teda svojim deťom pomôcť? Prevencia pred online ohrozeniami sa začína už vo vzťahu rodič – dieťa. Zabezpečte svojim deťom možnosť prežívať pocity osobnej pohody, zdravej sebaúcty a sebavedomia. Spokojnosť a psychická vyrovnanosť im pomôže vysporiadať sa s rôznymi ťažkosťami, tak ako aj s ohrozeniami internetu. Rozprávajte sa s deťmi o internete. Buďte im na blízku, keď sa venujú aktivitám na internete, skúmajte spolu možnosti na internete a online aktivity. Buďte svojim deťom príkladom v tom ako zdieľať, resp. nezdieľať svoje osobné údaje na internete. Určite tínedžeri už potrebujú určité súkromie na internete, ale mladšie deti takúto pomoc určite ocenia, preto je potrebné, aby ste si všímali, čo to vaše dieťa na internete robí včas. Snažte sa udržiavať krok s novými technológiami, aby ste svojim ratolestiam dokázali poradiť. Ak máte dcéru, zvýšte svoju pozornosť v oblasti ohrození spojených so sexualitou. A hlavne nezabudnite, že ako Vy tak aj Vaše dieťa musí mať svoj „bienestar“.

Autor: PhDr. Anna Balgová

Za poskytnuté výskumné údaje ďakujeme PhDr. Jarmile Tomkovej z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, špecialistke na tému špecifiká detského vývinu a socializácie v prostredí internetu.